Demokraciu vnímame okrem iného ako niečo nedotknuteľné (ako tabu). Nie je totiž možné povedať, že je to síce dobré, ale je to nedemokratické, lebo v propagande je demokracia čoby synonymu dobra a miera pravdy. Potom v čom je sila tohto zlatého teľaťa, pri ktorom ani dobro nevíťazí nad zlatým teľaťom demokracie.

Túto protirečivosť demokracie rozpracovalo mnoho autorov. Napríklad emeritný profesor Univerzity Ch. Albrechtsa v Kieli Rainer Mausfeld to uvádza vo svojej prednáške na tému  Strach mocenských elít z národa – manažment demokracie uplatňovaný prostredníctvom techník mäkkej sily (parafrázované a krátené) : 

Keď vládnuci nechcú štrajky, vzbury, či krvavé revolúcie musia ľudské požiadavky slobody uspokojiť náhradou. Tou je ilúzia ľudovlády, čiže ilúzia demokracie, ktorú možno dosiahnuť troma krokmi:
– vytvorením ideológie ospravedlňujúcej to, prečo prostoduchý ľud potrebuje vedenie.
– vyprázdnením idey demokracie tak, že sa zredukuje iba na akt volieb.
– zabezpečením neustáleho manažmentu demokracie ako techniky vládnutia. Howard Wiarda (poradca H.Kissingera) vraví : „Pre hegemónne záujmy je demokracia zaujímavá preto, že demokratická rétorika nám pomáha prekonať priepasť medzi našimi fundamentálnymi geopolitickými a strategickými záujmami a nevyhnutnosťou zahaliť naše bezpečnostné záujmy do morálnych slov.“

Toto všetko je potrebné pretože máme vrodené túžby po slobode, ktorých uspokojenie a naplnenie sa javí najskôr v akejsi idei ľudovlády – demokracie. Demokratická agenda totiž vytvára akýsi plášť legitimity pre základné strategické ciele „mocných tohto sveta“. Demokracia je teda len rétorická legitimácia práva na ľudovládu, keďže právo existuje len medzi rovnako silnými. Keď je niekto slabší, tak ten silnejší si robí, čo chce, a ten slabší trpí to, čo musí. A impéria nepoznajú žiadne morálne kategórie! To platí už od antiky, to platí dodnes ! Čiže národ potrebuje ilúziu demokracie, inak existuje riziko revolty. (Typickým naratívom je, že musíme strpieť vládu keď sme si ju zvolili) 

Techniky vládnutia sú :

– tvrdá sila (hard power)  je vojenská a policajná moc, ekonomické násilie, sociálne a ekonomické ožobračovanie, … a  má tú nevýhodu, že v nás vzbudzuje prirodzený odpor. Tvrdá sila sa nám nepáči, nemáme ju radi, lebo máme istú morálnu citlivosť. Utláčanie sa nám nepáči, nech už je vykonávané voči nám či voči druhým.  Použitie tvrdej sily so sebou nesie vysoké náklady a riziká pre tých, čo vládnu. Z toho dôvodu sa vládcovia už od samého začiatku pokúšali túto morálnu citlivosť potlačiť a zneškodniť.

– mäkká sila (soft power) sú rozvinuté techniky vládnutia, ktoré vzbudzujú menej odporu.  Patria do nich indoktrinácie médiami, školami, účelovými nadáciami, think tanky a rôzne formy manipulácie názorov a afektov (emócií), techniky vytvárania politickej letargie,  vytváranie neistoty a strachu, … Soft power má tú výhodu, že prekonáva (obchádza) náš psychický imunitný systém. To presne vyjadril jeden z najvplyvnejších výskumníkov komunikácie a teoretik propagandy Harold D. Lasswell: „Ovládanie názorov je lacnejšie ako násilie, podplácanie alebo iné možné ovládacie techniky“.

Elity majú k dispozícii obrovské think tanky, univerzity a kto vie čo ešte.  Sociálne vedy a psychológia práve slúžia na skúmanie tejto mäkkej sily. To vedie k tomu, že vládnuce elity majú k dispozícii omnoho viac vedomostí o našich psychologických dispozíciách a o našom psychickom imunitnom systéme ako my sami. To znamená, že elity vedia presne, ako môžu naše rozhodovanie manipulovať. 

Existujú dva typy ľudí:

Prvý typ, ľudia – pastieri – tzv. elita, ktorí od narodenia majú vlohy vládnuť, ovládať iných.
Druhý typ, ľudia – ovce, ktorí  od narodenia majú predispozície slúžiť, skrátka pokojne pracovať. Bežný ľud teda viazne v naplavenine svojich predsudkov a je dosť zadubený na to, aby sa s otvorenými očami nechával od politikov podvádzať. Je iracionálny, infantilný, náladový a nie je prístupný racionálnym argumentom. Hľadí len na vlastný krátkodobý záujem.
Naopak politici – elity  postupujú inteligentne, racionálne a oportunisticky, sú informovaní a sčítaní.

Fridrich II. v roku 1780 zadal Berlínskej akadémie úlohu, aby dokázali, či je užitočné klamať národ. Zo štyridsiatich dvoch prác boli dve tretiny proti – národ by sa nemal klamať. Zvyšná tretina verí, že keď sa národu hovorí pravda, tak z toho vo výsledku budú len revolúcie a chaos – preto je dobré národ pre jeho vlastné dobro klamať. Dnes je to samozrejmé, patrí to k práci médií a politikov – musíte klamať! Jean-Claude Juncker, bývalý predseda Európskej komisie  raz nekontrolovane vyhlásil: „Keď je to vážne, musíte klamať.“ V politike je to prirodzene neustále vážne, takže lož patrí k práci! 

Manipulácia a apatia

Pre elitu (pastiera) by bolo ešte jednoduchšie, keby nepotrebovali vôbec klamať, pretože ľud nemá vôbec záujem o pravdu, preto že je tak apatický a zdetinštelý, že je mu v podstate jedno, čo mu rozprávajú! Tento fakt  využívajú intelektuálni prisluhovači elity ako východisko manipulácie na to, aby zablokovali našu myseľ a schopnosť vytvárať si presvedčenie. K tomu vyvinuli triky, ako konzumná spoločnosť, infantilizacia zábavou (šoubiznis, bulvár, šoupolitikárčenie)  atď. Cieľom totalitného systému je pripraviť národ o schopnosť vybudovať si vôbec nejaké presvedčenie!
A toto si želajú elity – apatiu národa pre rozhodujúci element demokracie, ktorým je konkurenčný boj o hlasy voličov. A práve táto volebná apatia,  neprítomnosť ducha verejnosti je  jeden z najdôležitejších predpokladov pre bezproblémové fungovanie demokracie. 

Elity sa neboja ničoho viac ako plnohodnotného občana a ich cieľom je ochromiť náš mentálny imunitný systém proti manipulácii dvoma spôsobmi :

1) Afektívne. Vytváranie nenávisti, napríklad proti antiglobalistom, Putinovi, … Vtip je stále v tom istom, namieriť  energiu ľudu na falošné ciele, nedovoliť tejto energii mieriť na skutočné centrá moci. To je úlohou médií. Nenávisť sa musí  vytvárať a  nasmerovať, pretože sa stará o zástupné ciele, zatiaľ čo ozajstné centrá moci ostávajú mimo pozornosti! Ďalšou emóciou (efektom) je strach, napríklad  zo straty zdravia, či zhoršenia vlastnej ekonomickej a sociálnej situácie (strach zo straty príjmu)… Strach má tú výhodu, že úplne blokuje myslenie.

2) Kognitívne. K tomuto patrí obrovské spektrum orwellovských falošných slov, s ktorými sa politika a médiá za pomoci reči snažia ovládnuť naše myslenie. Príklady falošných slov: voľný obchod, protestní voliči, záchranný dáždnik, terorizmus, klimatická kríza, kolaterálne škody, kritici globalizácie a ďalšie. V tomto prípade využívajú tú vlastnosť, že sa od prírody prikláňame k istým obsahom slov – myslíme si, že ak existuje slovo, tak k nemu existuje aj konanie, ktoré mu korešponduje. To vedie k tomu, že keď narazíme na nejaké slovo napríklad „demokracia“ (kráľa falošných slov), tak akonáhle ho použijeme, kupujeme s tým aj celú ideologickú manipuláciu, ktorá v ňom väzí, ale si to neuvedomujeme. Je veľmi zložité pristupovať ku každému slovu tak, že má ideologickú premisu, historické stereotypy, ideologický obsah. Akonáhle na nejaké slovo narazíme, musíme ho rozviazať ako poštový balíček a zistiť, čo v ňom všetko je. V momente, keď slovo použijeme, sme stratení. Preto sú všetky tieto falošné slová tak úspešné: akonáhle ich máme, organizujú naše myslenie.

Ďalšie slova sú ponižujúce pojmy (konšpirácia, fašizmus, populizmus atď), ktoré majú veľmi zradnú logiku – v nej sa spája kritika smerujúca na centrum moci s vecami, ktorými ľudia pohŕdajú, či považujú za patologické. Takýmto spájaním sa vytvára myšlienková zakázaná zóna, vďaka čomu sa blokujú témy smerujúce na kritiku centra moci. Tieto pojmy fungujú ako injekcie jedu! Hovoria, že o danú tému nie je možné sa zaujímať. A kto sa o danú tému zaujíma, musí rátať s tým, že bude  terčom útokov mainstreamových médií. To je skvelý trik, ako zneškodniť témy, ktorý odhaľuje zradné a oportunistické záujmy elity.

Excepcionalizmus

Táto americká ideológia excepcionalizmu hovorí, že USA vďaka svojej histórii, svojej kultúre a moci Pentagónu, sú tak jedinečné,  že sa necítia byť viazané medzinárodnými zmluvami a posudzované podľa nich tak ako ostatné štáty. Podľa ideológie excepcionalismu sa USA nedopúšťajú žiadnych vojnových zločinov, vraždenia civilistov, to robia len Rusi.
(Wolfowitzova doktrína USA: „Naším hlavným cieľom je zabrániť opätovnému objaveniu sa nového rivala, ktorý by predstavoval podobnú hrozbu ako predtým Sovietsky zväz. Toto je základom novej obrannej stratégie a vyžaduje, aby sme sa snažili zabrániť akejkoľvek nepriateľskej veľmoci ovládnuť región, ktorého zdroje by pod konsolidovanou kontrolou postačovali na vytvorenie globálnej moci.“)
To znamená, že USA excepcionalizmus ako morálna a intelektuálna patológia akoby oslobodzovala USA od rovnosti pred zákonom či morálnymi kategóriami. 

Indoktrinácia

1) aktuálna indoktrinácia sa odohráva v súčasnosti na základe každodenného spravodajstva, v ktorom sa urobia niektoré fakty „neviditeľnými“, iné vyvolávajú strach a vytvárajú názory spoločnosti. Veľká lož žurnalistiky spočíva v tom, že médiá nám sprostredkúvajú vyvážený obraz spoločenskej a politickej situácie.  Pravidlo pre rozlišovanie medzi správami a propagandou je, že propaganda zmiešava názor a informácie.

2) hlboká indoktrinácia je dlhodobý proces, ktorý nám má naočkovať celý svetonázor neviditeľným spôsobom, čiže  „zneviditeľniť“ možnosti manipulácie myslenia. Mechanizmy implementácie hlbokej indoktrinácie sú všetky sociálne inštancie, ktoré prestupuje: školy, médiá, kultúra, zábavný priemysel a ďalšie. Zaujímavé, že sa veľa zaoberáme propagandou a manipuláciou médiami, ale školy ako hlavní indoktrinátori sú mimo pozornosti. Bez rafinovaného systému klamania v školách by bolo nemožné uchovávať ilúziu demokracie.

Dva príklady ako moc školy a univerzity slúžia hlbokej indoktrinácii.  :

Prvým príkladom je myšlienka „dobrotivé impérium“, ktorá hovorí, že existujú impéria, ktoré okrem reálnej politiky (realpolitik) sú agentmi morálky a ktorých konanie funguje na princípe dobrej vôle. To je samozrejme historicky úplná absurdita! Ako by ste tvrdili, že existujú levy-vegetariáni! Tento propagandistický program CIA až do špiku kostí vštepil americký pohľad na svet. Pár citátov – Joseph S. Nye: „Od starého Ríma sa žiadny národ netýčil tak vysoko nad ostatnými.“ Hillary Clintonová o USA: „Najskvelejšia krajina, ktorá kedy bola na Zemi za celú históriu vytvorená“. Teda referenčným bod pre USA je impérium Rímskej ríše. To popísal už v roku 1948 George F. Kennan (hlavný stratég Ministerstva zahraničných vecí USA): „My vlastníme asi 50% bohatstva tohto sveta, tvoríme ale len 6,3 % jeho obyvateľstva …. Naša úloha do budúcnosti je zachovať tieto rozdiely vo vlastníctve bohatstva bez väčších hrozieb pre našu národnú bezpečnosť “. Pre bežného čitateľa znie táto formulácia neškodne, ale v skutočnosti znamená násilie, násilie a zase len násilie! George Friedman povedal: „Spojené štáty majú fundamentálne záujmy, kontrolujú všetky oceány sveta, to žiadna veľmoc nikdy nedokázala. Vďaka tomu my môžeme vykonávať invázie, ale oni nemôžu vykonať inváziu k nám, a to je veľmi pekná vec.“ Predstava o tom, že USA sú dobrotivé impérium, je hlboká indoktrinácia zakorenená najúspešnejšie v celej histórii, teda okrem religióznych indoktrinácií.

Druhý príklad hlbokej indoktrinácie je reprezentatívna (zastupiteľská) demokracia. To slovo vymysleli „otcovia zakladatelia“ USA, kde až do polovice 19. storočia bola participatívna demokracia zatracovaná ako vláda spodiny, vláda zberby. Pre slovo demokracia sa rozhodli až neskôr, pretože má účinok ako sedatívum. V skutočnosti chceli republiku ako vládu elít. Zastupiteľská demokracia znamená: 1) garantujeme vládu elity 2) chránime vlastnícke poriadky. Ide o riešenie problému „demokracia“ bez demokracie. Zastupiteľská demokracia je magická formula, ktorá umožnila niečo označovať ako demokraciu, a zároveň garantovať vládu elity i ochraňovať vlastnícke pomery.

Recept na úspech kapitalizmu, ktorý vždy znel a znie:„Žiadna vojna, žiadne riešenie!“
Celý svet je potiahnutý sieťou mimovládnych organizácií (MVO) s rôznym zameraním činnosti. Avšak tie neziskové organizácie zabalené do filantropického obalu fungujú hlavne preto, aby šírili ideológiu tých, ktorí ich financujú! Tieto MVO slúžia zvládať túžbu po zmene, sú ideálne pre manažment odporu a revolty, ich úlohou je zakrývať skutočné centra moci a odvádzať rozhorčenie na falošné ciele! USA v Rusku založili viac ako 65 000 mimovládnych organizácií (Russian Democracy Act, 2002).

Z prednášky prof. Mausfelda je zrejmé, že tzv. demokracia je v podstate maskovaná totalita a najúspešnejší podvod na ľudstve v histórii, pričom jej kľúčová rekvizita – voľby s využitím sociologických a iných zákonitostí sú očividne degradované na mediálnu manipuláciu s cieľom vyprodukovať účelový väčšinový mandát. Najvýraznejšie sa pravá tvar „ľudovlády“ realizovala vo Výbore pre verejné blaho počas Francúzskej revolúcii za jakobínov. Preto každý „demokrat“ s plnými ústami demokracie znie odpudivo falošne.

Túto škodlivú a deštruktívnu faloš možno prekonať iniciatívnym odhodlaním vynaložiť všetku energiu a možností na sfunkčnenie deformovaných a samoúčelných volieb ako jedinej možnosti ľudu presadiť do politiky morálne spoločné dobro. Toto dá sa na platforme širokej iniciatívy za zmysluplnú zmenu volebného zákona (PZVZ), v ktorej bude vygenerovaný konkrétny jeho koncept.
A v čom spočíva princíp ľudovosti v politike, to bude predmetom nasledujúceho blogu v sérii PZVZ.