Mŕtvi nepotrebujú demokraciu a ani domnelú spravodlivosť. Židovské príslovie hovorí, že mier je dôležitejší ako právo, či spravodlivosť. Tak či onak smrť je konečné riešenie a absolútny stav. Nespravodlivosť je vždy dočasná a relatívna.

Z detských čias si spomínam na svoje prvé vojnové filmy, ktoré na mňa pôsobili mimoriadne depresívne.  Boli ešte čiernobiele. Dej sa začal rozvíjať ako bežný ľudia riešili svoje banálne každodenné situácie a problémy. Hoci tam sa ľudia rozprávali a smiali ja som to vnímal s akousi úzkosťou, keďže z názvu filmu som vedel či cítil, že vo vzduchu visí čosi pochmúrne a tragicky zlovestné. No a samozrejme ta tragická zlovestnosť sa naplnila nad všetky predstavy. Horko ťažko som to dopozeral a mal som z toho nenormálne sprostý pocit. Absolútne som nechápal tu nezmyselnú brutalitu, domy v plameňoch a bezuzdné ničenie užitočných veci. Pri zabíjaní som zatváral oči.

Teraz opäť akoby v tých filmoch už protagonistami sme my. Riešime svoje bežné situácie, napríklad aj voľby, zábava v médiách na plné obrátky a zatiaľ – my čo bývame pod letovými koridormi – počujeme nad hlavami skazonosne temný hluk lietadiel a na oblohe vidíme zlovestné biele čiary čoby jazvy. Áno, je to cca aj päťdesiat letov denne.

Vojna je psychopatický zločinec.

Po prvýkrát v histórii bude blahorečená celá rodina poľských mučeníkov druhej svetovej vojny – manželia Ulmovci a ich deti a nenarodené dieťa.  Rodina Ulmovcov žila v dedine Markowa približne 130 km od Svidníka bola jednou z početných rodín, ktoré ukrývali Židov pred Nemcami a za svoj hrdinský čin zaplatili vlastným životom. Manželia – Józef a Wiktoria – sa vyznačovali vysokou spoločenskou angažovanosťou (aktívne sa zapájali do života miestnej komunity), širokými záujmami a umeleckým nadaním. Mali šesť malých detí (všetky vo veku pod 10 rokov) a čakali ďalšie. Pracovali na poľnohospodárstve.
Dňa 24. marca 1944 bola celá rodina zastrelená za ukrývanie Židov. Najprv boli zabití Židia, potom manželia (Wiktoria bola v siedmom mesiaci tehotenstva) a nakoniec ich deti (najmladšie malo len 1,5 roka). Celkovo bolo zabitých 17 ľudí. Rozkaz vydal Eilert Dieken. Za tento beštiálny čin nebol nikdy potrestaný.  Vyšetrovanie ukázalo, že s najväčšou pravdepodobnosťou rodinu Ulmovcov udal strážmajster Włodzimierz Leś, ktorého v septembri 1944 zastrelili členovia poľského podzemia. V roku 1958 v Rzeszowe na súde vypovedal bývalý žandár Józef Kokott, ktorý sa podieľal na zločine, že bol k tomu donútený. Súd ho odsúdil na doživotie.

Vojna je peklo a chaos, kde je možné iracionálne a beztrestne zabiť neznámeho blížneho, zákerne pomstiť sa, „vyrovnávať účty“, či bezohľadne lúpiť a vraždiť. V nej sa uvoľňuje všetko zlo, pri ktorom úplne nezmyselne trpia nevinní, ale aj úplne nezainteresovaní ľudia vrátane deti. Rovnako vznikajú ťažké škody na životnom prostredí ako aj na vyprodukovaných ľudských statkoch, stavbách, strojoch  a zariadeniach viažucich na seba znehodnotenie zemských surovinových a energetických zdrojov a s tým súvisiacu ekologickú zaťaž.

Vojna je popretím ľudskosti a vôbec zmyslu bytia, v ktorej kniežatá moci a vplyvu, ktorí sa medzi sebou poznajú, ženú ľudí do vzájomného neľudského zabíjania sa, ktorí sa nepoznajú. Vo vojne je človek stratený, na ňom záleží najmenej.
Zdroje vojny sú dve. Prvým je zloba a nenažranosť týchto kniežat moci a druhým zdrojom je neschopnosť slabých sa proti tejto smrtiacej nenažranosti mocných spojiť.

Aj teraz je taká hra na voľby, pri ktorej sa mocní so slabými hrajú ako mačka s myšou. Stáva sa, že myš mačke ujde a zachráni sa. Takže aj pri tej hre slabí majú šancu, len ide o to, aby čím menej zmalomyseľneli.

Voľby sú aj o miery a vojne

Keby na Ukrajine napriek mohutnej propagande nebol zvíťazil Zelensky, ale povedzme hoci len o malo menšie zlo Porošenko, tak z vysokou pravdepodobnosťou mnoho padlých Ukrajincov, ak nie skoro všetci by boli doposiaľ živí a zdraví. Treba uznať, že komótny a neinvenčný Porošenko nemal šancu konkurovať cynicky kreatívnemu, zorientovanému  a podchytenému Zelenskému alias sluhovi národa (aký fatálny sarkazmus) Goloborodkovi, ktorý mimoriadne presvedčivo pokračuje čoby v ´ďalších fiktívnych dieloch tohto u Ukrajincov úspešného seriálu, Tie jeho chytľavé monológy sú bezkonkurenčné. Toto normálny človek nedá.

A toto platí vždy a všade. Hitler tiež bol demokraticky zvolený mladými nadšencami, rovnako ako Saddam Husajn a mnoho ďalších. A zaujímavé, že títo všetci sa s historickým odstupom ukázali ako babky mocných, ale diskrétnych entít aj keď si to niektorí nepripúšťali. Historicky vyzerá, že babky vojnu začínajú a potom prehrávajú.

U nás v r. 1968 Ludvík Svoboda s Dubčekom vojnu nezačali a ani neprehrali. V prípade vojenského odporu proti intervenčným zmluvným armádam sa predpokladalo cca 600 000 obetí. Naši predstavitelia sa rozumne zachovali, národ a štát zachránili a zdalo sa, že dokonca v r.1989 sme zvíťazili. Ale to sa iba zdalo. Opäť sme vo sfére násobne silnejšieho vplyvu, násobne obranní o svojbytnosť a presúšajú sa zemi a oblohe cudzie armády ako nikdy predtým.

A čuduj sa svete vždy to súvisí s Ruskom. Je tristné, že Slovensko nikdy nepremeškalo príležitosť zaútočiť na Rusko ako taký ratlík po boku raubšica. Bolo to v 1.svetovej po boku Rakúsko-Uhorska a Nemecka, či 2.svetovej po boku Nemecka, alebo aj ako taká čivava sme v tzv. koalícii ochotných napadli Irak. Nuž čo, keď v Iraku malo Slovensko strategické záujmy. No ani veľmi smiešne to nie je.

Ľudstvo predsa nemôže svoje nezhody riešiť smrteľne zničujúco ako baktérie. Zvieratá svoje kolízie riešia prísne podľa svojej prirodzenosti a nikdy neriešia fatálne, do vyhubenia druhu ako rivala. Zelensky mohol reálne zachrániť národ a územie (mimo Krymu) výmenou za takúto maličkosť ako neutralita, čiže na území Ukrajiny nebudú pôsobiť žiadne smrteľné hrozby ako armády USA s NATO a rovnako Ukrajina nebude vstupovať do týchto paktov nepriateľských voči susedovi a bratovi Rusku. Jednoduché rozhodovanie a výhodná ponuka, ale nie však pre investora, ktorý za päť miliárd USA dolárov zafinancoval zmenu režimu, ktorému preto nebolo dovolené ponuku prijať a tak sa zvolilo riešenie oslabovania Ruska za akúkoľvek cenu. A Slovensko, vlastne jeho režim opäť nepremeškalo príležitosť ako jazvečík po boku pytliaka robiť zlé Rusku bez ohľadu na obete prostých Ukrajincov a ničenia ich zeme. Teda nie cesta snahy o zachovanie životov a životného prostredia ako sa rozhodlo Maďarsko.

Vojna je zlo a debil, preto každý čo ma s ňou čokoľvek a akokoľvek do činenia nemal  by mať možnosť sa zaregistrovať na kandidátku do NR SR, nieto ešte aby bol do nej zvolený. Teda v NR SR by nemali byť chronicky známi vojnový štváči vrátane poslancov pozývateľov armády USA na naše územie v tzv. Obrannej zmluvy a tiež kandidáti tzv. spektra demokratickej prozápadnej „hodnotovej“ koalície, ktorí chcú vyzbrojovaním Ukrajinského režimu živiť vojnu a jej zlo.

Ktorýsi spisovateľ zo Stratenej generácie dokonca prehlásil, že Tí štváči čo rozpútali vojnu mali byť zastrelený hneď v prvý deň vojny. Staré židovské porekadlo hovorí, že mier je dôležitejší ako právo, či spravodlivosť. Tak či onak smrť je konečné riešenie a absolútny stav na rozdiel od domnelej, či skutočnej nespravodlivosti, ktorá je vždy dočasná a relatívna.

História nás učí, že je zničujúce zneužívať plytké, lživé, bombastické pokrokárstvo na aktivizáciu a privábenie mladých bez životných skúsenosti zo záludnosťami politiky.

Snaženie za mier proslovenského spektra je vždy rozumná, vyspelá ale predovšetkým morálna voľba.