Aj keď neexistuje žiadny zázračný recept na ideálny volebný systém predsa uverejňujem tento dlho spracovávaný koncept racionálnych systémových zmien majúcich silný potenciál, aby volebný systém výrazne posunul kvalitu výberu  kompetentných ľudí snažiacich sa o spoločné dobro a naopak vylúčil nekompetentných, či všelijakých podnikavcov a špekulantov snažiacich sa iba o získanie politickej  moci na úkor spoločného dobra.

Zoznám zmien kapitol volebného zákona, keď pôvodné ustanovenia v súčasnej zložitosti a neprehľadnosti strácajú účinnosť a degradujú zmysel volieb 

1. Zmiešaný parlamentný systém

Súčasnosť

Na Slovensku je iba jeden viacmandátový volebný obvod, v ktorom kandidujú strany s nominovanými kandidátmi, pričom volič môže dať štyrom kandidátom preferenčný hlas tzv. zakrúžkovaním.
Obyčajne voliči kandidátov ani nepoznajú a nemajú na nich prakticky dosah a tým pádom ani vplyv. Teda iba jeden viacmandátový volebný obvod v štáte umožňuje, či uľahčuje mocným entitám a rôznym pochybným špekulantom  vplývať a ovplyvňovať celý volebný proces pre vlastný záujem aj prospech na úkor spoločného dobra všetkých a Slovenska ako vlasti vôbec.

Kandidáti sú nominovaní politickou stranou, či hybridným zoskupením ako OĽANO, čiže kandidátnu listinu zostavuje buď predseda (mnohokrát kvázi majiteľ strany), alebo vedenie strany, či jej klika. Týmto je kandidát závislý ako na nominácii, tak aj na lojálnom poslancovaní, čím v budúcnosti si zaisťuje možnosť byť opäť nominovaný. Potom takto volič nemá na výber slobodných a nezávislých kandidátov, lebo skutočné osobnosti nemusia byť na kandidátnu listinu nominovaní.

Návrh zmeny 

Zmiešaný pomerný parlamentný systém na báze 8 viacmandátových volebných obvodov na pôdoryse VÚC, v ktorom bude v parlamente pôsobiť

– 100 poslancov pomerne za každý obvod nominovaných na kandidátku politickou stranou ako tzv „stranícki“ kandidáti.  Politické subjekty registrujú nominovaných kandidátov spolu s náhradníkmi, čiže pre daný obvod môže registrovať dvojnásobný počet kandidátov.

– 50 poslancov pomerne za každý volebný obvod, ktorí sa na kandidátnu listinu registrujú iniciatívne samí ako tzv. samostatní kandidáti pričom pri registrácii povinne uvedú politický subjekt, za ktorý kandidujú, čím berú na seba neodvolateľný záväzok prispievať k plneniu programu danej politickej strany. Kandidáti sa registrujú spolu s náhradníkom. V prípade, že poslanec s náhradníkom prestanú uplatňovať svoj mandát, potom ďalší náhradník bude podľa poradia z politického subjektu, za ktorý samostatný poslanec kandidoval.

Smer uvažoval zmeniť súčasný proporcionálny volebný systém na kombinovaný. V tomto zmiešanom volebnom systéme by bola polovica poslancov volená proporcionálne, teda na základe výsledkov, ktoré dosiahnu politické strany, druhá väčšinovým systémom, kde voliči volia konkrétnych kandidátov.
https://domov.sme.sk/c/1690632/fico-pracu-parlamentu-skvalitni-len-novy-volebny-system-alebo-imperativny-mandat.html

Čiže volič bude mať dva hlasy dva lístky (čosi podobné ako napríklad v Nemecku):

– jedným dvojlístkom (o dvojfázovej voľbe nižšie) volí politickú stranu s registrovanými kandidátmi už bez „krúžkovania“, aby bol  zabezpečený systémový  rozvoj politík, stratégií a perspektív na baze straníckych programov a koncepcií .

– druhým lístkom volí slobodné osobnosti nezávislé od nominácií ale o to viac motivované ku kompetentnosti a zodpovednosti, čím bude umožnené zvýšenie šanci dostať do politiky sa dostali povolaných a súcich ľudí

 2. Vyvážená volebná kampaň

Súčasnosť

– Volebná kampaň je slabo štandardizovaná, neproporčná a nevyvážená. Na jednej strane sú obrovské rozdiely vo finančnom krytí jednotlivých strán, keď bohaté si kupujú oproti iným neporovnateľne veľký mediálny priestor. Na druhej strane je neprimeraná toleranciu ku všelijakým politickým eskamotérom  majúcim guráž k nebotyčnej drzosti a demagógii.

– Pre spôsobilé rozhodovanie chýbajú voličovi zásadné a porovnateľné informácie v primeranom rozsahu o všetkých kandidátoch a stranách.

Jednoducho je zásadne porušovaná rovnosť šancí, ako aj princíp férovej súťaže, tak že výsledkom je, že vplyvové, oligarchické, či mediálne entity a štruktúry dosiahnu, že volič pri rozhodovaní je jednostranne informačne zahlcovaný, či manipulatívne zavádzaný bez možnosti reálneho porovnania s inými menej mediálnymi politickými subjektami.   

Návrh zmeny

Volebná kampaň je proporčne vyvážená a štandardizovaná tak, aby prezentácia strán a kandidátov bola vyrovnaná čo do rozsahu a kvality, aby bol zachovaný princíp rovnosti šancí a férovej súťaže. Volič k rozhodovaniu musí mať k dispozícii vyvážené a porovnateľné informácie,

Verejné samostatné volebné prezentácie billboardy sú zakázané.
Všade budú dostupné štandardizované letáky vo formáte tabuľky obsahujúce zoznam kandidujúcich subjektov s charakteristikami ich volebného programu formou dotazníka a vlastného textu.štrukturované tak, aby bola zabezpečená zásadná informovanosť a porovnateľnosť politických strán
Dotazník politických strán vypracuje a schvaľuje NR SR

3. Dvojfázové hlasovanie vo voľbách politických subjektov

Súčasnosť

Hlasuje raz a prepadne veľa hlasov. Volič na základe tzv. prieskumov volebných preferencií je podľa sociologických zákonitostí manipulovaný k preferovaniu väčších či kvazi perspektívnych subjektov na úkor kvalitnejších, ale kvazi neperspektívnych strán. Na druhej strane napriek tomu veľa subjektov neprekročí kvórum, čím pomerne vysoké percento hlasov je vylúčená z účasti na politike, čiže sú to hlasy tzv. prepadnuté a ich potenciál prerozdelený v neprospech „neúspešne“ hlasujúcich. V konečnom dôsledku to negatívne ovplyvňuje aj účasť na voľbách, lebo „niet koho voliť“, čiže tí nemediálni aj tak sa nedostanú do parlamentu, takže načo voliť.

Návrh zmeny

Dve obálky výrazne odlíšené a označené „Prvá voľba“ (hlasovanie srdcom) a „Druha voľba“ (hlasovanie rozumom).Volič vloží volebné lístky strán podľa svojich preferencií do obálok „Prvá voľba“ a „Druha voľba“.

Prideľovanie mandátov

Strany, ktoré prekročili kvórum 5 % získajú mandáty iba presne podľa získaných percent (bez prerozdeľovania podľa smerného čísla). Zvyšné nezískané mandáty budú rozdelené podľa výsledkov v Druhej voľbe. Ďalší zostatok nezískaných mandátov bude prerozdelených podľa zaužívaného princípu.
Cieľom je zobjektivizovať voľby tým, že sa znížia možnosti nespravodlivému získania mandátov na úkor strán pod 5 %.

Napríklad vo VO VUC Košice po Prvej voľbe bude z celkového počtu 12 mandátov rozdelených 7. V Druhej voľbe budú zo zvyšného počtu 5 rozdelené 4. 

Zostávajúci 1 mandát bude prerozdelený podľa krajského smerného čísla.

Pre ilustráciu si predstavme situáciu, že po masívnej nekalej kampaní by zneistení resp. dezorientovaní  voliči zvolili nejaké divné tri či štyri strany žeby spolu získali cca 40 %  a ostatných 11 strán by ostalo pod hranicou kvóra čiže prepadlo a prerozdelilo by sa 60 % hlasov.

 4. Čas konania volieb mimo osobné voľno  

Súčasnosť

Voľby sa konajú v jeden deň v sobotu od siedmej do dvadsiatej druhej hodiny. Sobota je deň osobného voľna a odpočinku a znechutení ľudia nemusia mať vôľu si komplikovať tento ich deň.

Návrh zmeny

Voľby do NR SR sa budú konať v jeden deň v piatok od siedmej do dvadsiatej druhej hodiny. Piatok bude vyhlásený za Deň volieb /raz za štyri roky). Ostatné voľby a referendum budú ako doposiaľ v sobotu.

Korešpondenčné hlasovanie zrušené, neprípustné

Teda zamestnaní voliči dostanú od zamestnávateľa poldenné voľno, pričom títo budú mať možnosť od zamestnancov požadovať potvrdenie volebnej komisie o účasti na voľbách.

Voľby sú vlastne sviatok demokracie raz za štyri roky, tak potom prečo by sa na to mal využívať deň odpočinku a osobného voľna.
Výrazne sa zvýši volebná účasť a zobjektivizovanie volebných výsledkov.

5. Transparentnosť volieb – prekážka falšovaniu

Súčasnosť

Volebná komisia vyhotovuje zápisnicu o výsledku hlasovania v dvoch rovnopisoch, ktorú podpisuje predseda a členovia. Je tu možnosť pomerne ľahko zmanipulovať avšak ťažko skontrolovať.

Návrh zmeny

Na vyžiadanie členov volebných komisií ako aj pozorovateľov bude možné zo zápisníc robiť výpisy, odpisy a fotokópie. Štatistický úrad SR bude zverejňovať zápisnice  volebných komisií.

6. Spätná väzba ako imperatívny mandát

Súčasnosť

Poslanecky mandát trvá 4 roky, pričom poslanec je slobodný pri plnení svojho mandátu, kde je zohľadnené jeho právo mať vlastný názor pričom už nie je  zohľadnené právo voliča na dodržiavanie predvolebných sľubov a záujmov pre spoločné dobro. Teda poslanec zastupuje akoby všetkých a nie je zodpovedný nikomu, čiže reálne koná (pre seba) ako uzná za vhodné a bez akejkoľvek spätnej väzby k voličom. To znamená, že sa môže spreneveriť predvolebnému záväzku kandidáta za určitú stranu a pokojne vstúpi do inej strany, či dokonca založí novú stranu, čo je zrejmý podvod na voličoch.

Návrh zmeny

Poslanecky mandát trvá do nasledujúcich volieb. Poslanec je slobodný a nezávislý pri plnení svojho poslaneckého mnadátu, pričom je zohľadnené jeho právo na vlastný názor.
Rovnako je zohľadnené právo voliča na dodržiavanie predvolebných sľubov a záujmov pre spoločné dobro.

Poslanec počas trvania mandátu môže vystúpiť z poslaneckého klubu svojej strany, avšak jeho mandát končí akonáhle vstúpi do inej strany, alebo založí vlastnú stranu.

Skrátenie mandátu poslanca za daný volebný obvod je možné hlasovaním o pokračovaní mandátu v danom obvode na základe petície, kde poslanec stráca mandát ak nezíska nadpolovičný počet hlasov za pokračovanie mandátu a v takomto prípade na uvoľnené miesto nastupuje príslušný náhradník

V prípade, žeby kandidát, či náhradník odmietli podporovať program svojej strany, má strana možnosť iniciovať na základe petície hlasovanie v danom obvode poslanca (čo nie je extra nákladné a účinne motivujúce k zodpovednosti na oboch stranách). Je tu zohľadnené právo poslanca mať vlastný názor a právo voliča, či strany na záujem spoločného dobra.

7. Príspevok na činnosť za hlasy

Súčasnosť

Štát vypláca stranám príspevok za hlasy  

Príspevok na činnosť  dostane strana za každý získaný hlas vo výške 1% z priemernej mesačnej mzdy, ak vo voľbách do NR SR získala viac ako 3 % hlasov.

Teda politické subjekty dostanú za výsledky volieb 2023 spolu takmer 100 miliónov eur. Toto podnecuje šafárenie, plytvanie a vznik podnikateľských partičiek, či podnikavcov. Typickým príkladom je niekoľko členná strana OĽANO, ktorá len za voľby 2020 inkasovala ročne 3 340 000  Eur

Príspevok na mandát sa uhradí strane podľa počtu získaných mandátov v NR SR v sume 30-násobku priemernej mesačnej mzdy za každý získaný mandát u prvých 20 mandátov a za dvadsiaty prvý a každý ďalší mandát dostane strana príspevok v sume 20-násobku priemernej. Teda za aktuálne volebné obdobie získali strany cca 4 500 000 Eur.

Návrh zmeny

Strane, ktorá vo voľbách do NR SR získala viac ako 3 % hlasov bude za volebné obdobie štyroch rokov uhradené takto:

– príspevok na činnosť  vo výške 0,5 % z priemernej mesačnej mzdy za každý získaný volebný hlas
– príspevok na mandát v NR SR v sume 20-násobku priemernej mesačnej mzdy za každý získaný mandát u prvých dvadsať mandátov a za dvadsiaty prvý a každý ďalší mandát dostane strana  príspevok v sume 10-násobku priemernej mesačnej mzdy

– paušálny príplatok na štandardnú stranícku činnosť a informačnú kampaň vo výške 100 000 Eur

Samostatným poslancom, ktorí vo voľbách do NR SR získali viac ako 3 % hlasov bude za volebné obdobie štyroch rokov uhradené takto:

– príspevok na činnosť za každý získaný volebný hlas bude uhradený v pomernej výške príspevku na činnosť strany za hlas, tak že vypočítaná výška príspevku za hlas bude vydelená priemerom počtu mandátov volebných obvodoch a vynásobená počtom získaných hlasov v danom volebnom obvode.
Napríklad : vyrátaný príspevok na činnosť strán by bol 3,00 eur (namiesto doterajších 9,00 eur za hlas), keďže za volebný obvod je priemerný počet 12,5 mandátov, potom príspevok na jeden mandát činí 0,24 eur (3,00 eur/12,5),  čiže jednotlivý poslanec by dostal príspevok za získaných 20.000 hlasov v danom volebnom obvode 4.800 Eur (20.000 x 0,24).

– príspevok na mandát v NR SR v sume 20-násobku priemernej mesačnej mzdy

– paušálny príplatok na štandardnú stranícku činnosť a informačnú kampaň vo výške 5 000 Eur

Teda po novom
– medzi strany by bolo vyčlenené cca polovičná výška financií oproti súčasnej výške príspevku,
– zmiernili by sa štartovacie rozdiely a z časti vyrovnali súťažné podmienky
– vznikla by šanca dostať do povedomia nezávislé strany a hnutia so slabým finančným krytím, ale predpokladom  reálneho prínosu pre štát.