V súčasnosti pri plnení poslaneckého mandátu nie je zohľadnené právo voliča na dodržiavanie predvolebných sľubov a záujmov spoločného dobra.
Poslanecky mandát trvá 4 roky, pričom poslanec pri hlasovaní je (mal by byť) slobodný bez, bočných vplyvov a prospechárskych záujmov, čiže je zohľadnené jeho právo mať vlastný názor, pričom zastupuje akoby všetkých, ale nie je zodpovedný nikomu, čiže reálne koná podľa seba ako uzná za vhodné a bez akejkoľvek spätnej väzby k voličom.
Ďalej poslanec môže (je mu dovolené) spreneveriť sa predvolebnému záväzku ako kandidátovi za určitú stranu a pokojne vstúpiť do inej strany, či dokonca založiť novú stranu, čo je zrejmý podvod na voličoch.

Mandát poslanca  je v podstate na určité obdobie poverenie zastupovať ľud ako suveréna vo veci verejných rozhodnutí o spravovaní štátu. Pričom rozlišujeme dva druhy mandátov a to mandát voľný a mandát imperatívny (viazaný). 

Mandát voľný,

alebo reprezentatívny mandát je charakteristický neodvolateľnosťou a nepostihnuteľnosťou poslanca pred skončením mandátu. Táto ochrana má slúžiť na zabezpečenie slobodného výkonu mandátu, teda aby poslanec mohol hlasovať podľa svojho svedomia, najlepšieho vedomia a presvedčenia a bol pritom chránený pred nežiaducimi vplyvmi, ako napr. rôzne direktívy, strach z odvolania a pod. Pri výkone voľného mandátu je najdôležitejšie práve spojenie „podľa svojho svedomia a presvedčenia“. Práve toto spojenie vyjadruje nezávislosť od vôle iných držiteľov obdobného mandátu, straníckych „nadriadených“ alebo voličov ako samotného suveréna.

Avšak prax ukázala, že nie je zriedkavosťou, keď poslanci nie vždy hlasujú podľa svojho najhlbšieho svedomia a najlepšieho vedomia, keď svoj algoritmus uvažovania majú zanesený všelijakými špinavými vplyvmi a nečistými záujmami, tak potom ich výstupy nedávajú výslednicu smerujúcu k dosiahnutiu spoločného dobra pri zachovávaní morálnych, či vyšších princípov, teda aby to spoločné dobro nebolo na úkor niekoho, či niečoho, napríklad prírodného prostredia atď.

Pozitívum voľného mandátu je nezávislosť poslaneckého rozhodovania od nikoho a ničoho, keď poslanec má :

– Slobodu hlasovať výlučne na základe odborných objektívnych argumentov a vlastného svedomia.

– Ochranu pred nátlakom, keď poslanca nemožno legálne nútiť k určitému hlasovaniu pod hrozbou straty mandátu.

– Flexibilitu (aj pri krízach), keď umožňuje poslancovi reagovať na určité situácie tak, že zohľadňuje celospoločenský záujem a nielen záujem svojich priamych voličov, či v rozpore s predvolebnými sľubmi môže podporiť nepopulárny, no vecne správny názor, či počin.

Negatívum voľného mandátu je fakticky absencia priamej kontroly voličmi, keď voliči nemajú právny nástroj na odvolanie zradného, či nehodného poslanca pred koncom volebného obdobia z týchto dôvodov :
– Spreneverenie sa svojmu poslaniu, či zrada predvolebných sľubov, keď poslanec môže po zvolení konať v priamom rozpore s tým, čo občanom sľuboval, či v rozpore s objektívnymi argumentami, či dokonca v rozpore s vlastným svedomím, čo nie je žiadna zriedkavosť..

– Oslabenie vôle ľudu, keď hlasovanie poslanca v parlamente nie je v súlade so záujmami spoločného dobra ale je v prospech cudzích, či protinárodných záujmov.

– Riziko korupcie a lobizmu, keď poslanec bez väzby na záväzky voči voličom je náchylnejší podľahnúť ekonomickým záujmovým skupinám.

– Politická nestabilita, keď umožňuje poslancom prestupovať do iných poslaneckých klubov, zakladať nové politické strany a tak meniť a narušovať pomery volebných výsledkov čo môže viesť k chaosu a slabému vládnutiu.

– Nedôvera vo voľby, keď voliči vedia, že nemajú dosah na zvolených politikov a tak voľby im nedávajú väčší zmysel, lebo „aj tak si každý robí čo chce“ a tak upadajú do apatie a nezáujmu o účasť na veciach verejných.

Imperatívny mandát (IM)

tiež viazaný mandát spočíva v spätnej väzbe, teda zradného, či nehodného poslanca, ktorý sa fakticky spreneveril svojmu poslaniu je možno odvolať a vymeniť ešte pred skončením mandátu. Bez tejto možnosti systém zástupnej demokracie prirodzene degraduje.

Rozlišujeme typy IM na základe hlasovania o zotrvaní mandátu a tiež tzv. IM obligatórny.

IM na základe hlasovania o zotrvaní mandátu v podstate realizuje hmotné poverenie od suveréna, čiže poslanec ako držiteľ mandátu je priamo zodpovedný za výkon tohto mandátu voličovi ako suverénovi. Táto zodpovednosť sa prejavuje v možnosti odvolania z funkcie pred riadnym skončením obdobia, na ktoré bol mandát ustanovený.

IM je podľa „demokratov“ v súčasnom svete zriedkavý a je vraj špecifický pre nedemokratické režimy. Napriek nepopulárnosti v liberálnom progresivistickom EU establišmente by IM priniesol viac disciplíny a stability do politiky. Napríklad bol ustanovený aj v minulých obdobiach a mal svoj konštruktívny význam a hodnotu.

Ide o to, aby poslanec nebol uviazaný o stranu a súčasne bol zodpovedný voči cieľom strany, za ktoré dostal hlasy

Výhody IM

– Kontrola poslanca, keď voliči môžu odvolať poslanca, ak je škodlivo vierolomný voči
programu svojej strany, či koná proti záujmom štátnosti Slovenska a spoločného dobra

– Priama väzba, keď výkon poslanca efektívne motivuje spätná väzba vôle občanov

– Strata svojvoľnosti a zlovôle, keď poslanec nemôže svojvoľne nezáväzne bez následkov meniť postoje a hlasovať proti programu svojej strany a záujmom spoločného dobra.

– Obrana voči tlakom silných záujmových skupiny alebo strany, keď poslanec slúžiaci záujmom spoločného dobra má oporu u voličov.

– Serióznejšie a menej klamlivé kampane, v ktorých kandidát bude brzdený v demagogickom zavadzaní a naopak motivovaný vážnejšie narábať s predvolebnými sľubmi

– Väčšia dôvera vo voľby, keď voliči vedia, že majú dosah na zvolených politikov a tak voľby im dávajú väčší zmysel a tým sú povzbudzovaní k účasti na veciach verejných, čiže redukuje sa nezáujem a apatia.

Nevýhody IM

– Tlak na slobodu a svedomie, keď poslanec musí brať ohľad na mienku voličov a nemôže slobodne hodnotiť problémy a meniť názory na základe nových informácií..

– Riziko permanentnej volebnej kampani, keď poslanec by mohol byť motivovaný k populizmu, aby sa vyhol prehnaným obávam o možnosť spustenia referenda o zotrvaní, čo odvolaní jeho mandátu.

– Riziko zneužívania opozíciou, keď iniciovanie  odvolania nepohodlného poslanca by sa stalo nástrojom porazenej opozície čo by mohlo prispievať k nestabilite parlamentu a slabému vládnutiu.

– Ťažkosti a neochota prijatia IM, keď poslanci dobrovoľne si ťažko uviažu bremeno zodpovednosti voči voličom a prijmú dozor voličov na ich ne/činnosť

Pozor, tento typ IM platí len v prípade počtu volebných obvodov zahrnutých v koncepte návrhu zmeny volebného systému.Teda pri súčasnom jednom celoštátnom VO je to prakticky neuplatniteľný pre celoštátne referendum kvôli jednému poslancovi. Iné by bolo pri členovi vlády, kedy by to malo význam.

Obligatórny IM je, keď poslanec automaticky stráca mandát okrem iného aj prestupom do parlamentnej politickej strany, za ktorú nekandidoval, čiže fakticky vzdal sa mandátu získaný voličskými hlasmi na kandidátke pôvodnej strany a naopak prisvojil si poverenie od voličov prestupnej strany, ktorí nemali možnosť vo voľbách ho poveriť žiadnym hlasom.
Podobné je to pri založení novej strany, či vstup do strany mimo parlamentu, keď tým pádom logicky je už aj on mimo parlament, čiže ak poslanec dobrovoľne a vedome odstupuje čoby od poverenia zo získaných voličských hlasov, tak logicky tým odstupuje aj od tohto mandátu a teda ho tým stráca.

Tento obligatórny IM neprináša žiadne negatíva, ale iba pozitíva ako je zabezpečenie stability parlamentu a tým aj stabilnejšieho vládnutia.

Iné je stav nezaradeného poslanca, ktorý tým, že si neprisvojuje žiadne volebné hlasy iných strán, tak nestráca mandát, aby bola tak chránená náležitá autonómia v hlasovaní podľa svedomia.

IM v podstate rieši, aby poslanec mal slobodu, v rámci  ktorej by mal reálnu zodpovednosť voči svojmu pôsobenie a voličom.

Parlament by mal byť obrazom reálneho života, v ktorom ako všade funguje spätná väzba, keď nespoľahliví sa prepúšťajú, chybné veci vyraďujú atď. Teda bez spätnej väzby sú voľby degradované, redukované a tým úplne prirodzene potlačovaný ich zmysel a význam. Vlastne z takéhoto princípu by nikto nemohol nikoho prepúšťať zo zamestnania mimo zmluvný termín.
Je urážlivé a odpudivé, keď všelijakí poslaneckí chrapuni vystrájajú a nedá sa s tým nič robiť a musí sa to trpieť

Takže ako, IM áno, či nie ? Je faktom, že voľný mandát sa v praxi neosvedčuje, lebo parlament a vládnutie od volieb k voľbám degraduje do chaosu a úpadku. A toto chce zmenu.

 Návrh IM v rámci zmien volebného zákona

• Poslanecky mandát trvá do nasledujúcich volieb, alebo do dňa vyslovenia nesúhlasu s pokračovaní mandátu na základe výsledkov referenda.
  Poslanec je slobodný a nezávislý pri plnení svojho poslaneckého mandátu, pričom je zohľadnené jeho právo na vlastný názor pokiaľ nie je v rozpore so zohľadneným právom voliča na vyžadovanie dodržiavania predvolebných sľubov a podpory záujmov spoločného dobra.
• Poslanec počas trvania mandátu môže vystúpiť z poslaneckého klubu svojej strany, avšak jeho mandát končí akonáhle vstúpi do inej strany, alebo založí vlastnú stranu.
• Skrátenie mandátu poslanca za daný volebný obvod je možné hlasovaním o pokračovaní jeho mandátu v danom obvode na základe petície, kde poslanec stráca mandát ak nezíska nadpolovičný počet hlasov za pokračovanie mandátu a v takomto prípade na uvoľnené miesto nastupuje príslušný náhradník
• V prípade, žeby kandidát, či náhradník odmietli podporovať program svojej strany, má strana možnosť iniciovať na základe petície hlasovanie v danom obvode poslanca (čo nie je extra nákladné a účinne motivujúce k zodpovednosti na oboch stranách). Je tu zohľadnené právo poslanca mať vlastný názor a právo voliča, či strany na záujem spoločného dobra.