Čo je lepšie vláda ľudu, alebo vláda nad ľudom, alebo vláda pre ľud ? Aby spravovanie chodu spoločnosti bolo morálne, čiže spravodlivé, prospešné pre všetkých a zveľaďovalo prírodné i ľudské bohatstvo.

Stav spoločnosti v rozkvete demokracie je chronicky známy.

V prvom rade je mravný rozvrat ako bezohľadný egoizmus pri honobení majetku, v obludných formách parazitizmus metastázujúci spoločnosť v celom profile, nehanebnosť, všade dostupná neviazaná pohlavnosť a smilnosť, čo má za následok krízu rodiny a úpadok životaschopnosti národa.

Ďalej je rozvrat ekonomiky, ktorý  spôsobila tzv. privatizácia čiže nekompetentný lacný rozpredaj ekonomiky zahraničným dravcom čoby dobyvateľom, ako aj domácim neskúseným straníckym a všelijakým potentátom mnohokrát s kriminálnym pozadím. A výsledok ? Nedostatok pracovných príležitostí, migrácia za prácou, vyľudňovanie vidieka i okresných miest a zníženie pôrodnosti produktívneho obyvateľstva v dôsledku úpadku rodín. Navyše cielené rozoštvávanie spoločnosti spôsobujúce nesvornosť ešte viac zvýrazňuje obrovské majetkové rozdiely aj rozdiely v zárobkových možnostiach. Kým jedným doslova tečú peniaze z každej strany, iní si ako tak všelijako udržujú štandard, zatiaľ čo mnohí sú zadlžení a z tristnej práce žijú z ruky do úst.

Na druhej strane máme hojnosť až prebytok tovarov, služieb a tzv. slobodu slova i pohybu ako výkladnú skriňa demokracie. Samozrejme, tieto veci sú vysoko pozitívne a chvályhodné ak stoja na mravnom základe. Inak spoločnosť totiž degraduje do bezuzdného deštrukčného konzumizmu a svojvoľnosti, pri ktorom dochádza ku koristeniu ľudských kapacít, plytvaniu i znehodnocovaniu prírodných materiálových a energetických zdrojov. Toto potom generuje extrémnu odpadkovú zaťaž životného prostredia. Veď pomaly sa človek bojí niečo zjesť či nadýchať vzduchu. Aj sloboda slova bez zodpovednosti, ktorú ešte korigujú vládnuce či vplyvné skupiny vo svoj prospech v línii tzv politickej korektnosti vnáša do spoločnosti zmätok a demagógiu.

A tento marazmus, čo vedie národ na slepú koľaj úpadku a zániku dopustili či spôsobili „demokratické“ politické reprezentácie tzv. elity.

Môže byť potom „demokracia“  vládou ľudu, keď všetko je proti ľudu, proti jeho životnému prostrediu a prírodnému bohatstvu ?

O demokracii sa extrémne veľa hovorí a odvoláva sa na ňu. Slovo demokracia je vlastne je tabu a zaklínadlo. Čo je demokratické to je nedotknuteľné. A ak sa o niečom vyriekne, že nie je demokratické, tak to je akoby prekliate, zamieta sa a nesmie existovať.

O úrovni demokracií sa produkuje množstvo všelijakých výskumov, prieskumov a ankiet. Nikde sa však neobjavil prieskum o vplyve ľudu na vládnu moc, napríklad s otázkou: „Ak je demokracia vláda ľudu, nakoľko si myslíte, že máte podiel na vládnutí v štátnych záležitostiach ako hospodárenie, spravodlivosť, kultúra: Zakrúžkujte vašu odpoveď

-a) vládnem prostredníctvom poslancov a prezidenta, -b) na vládnutie mám nejaký vplyv prostredníctvom poslancov, prezidenta a zo svojho postu,  – c ) môj podiel na vládnutí prostredníctvom poslancov, prezidenta a zo svojho postu je nepatrný,  – d) môj podiel na vládnutí prostredníctvom poslancov, prezidenta a zo svojho postu je nulový,          – e) nezaujíma ma to, lebo nemôžem mať žiadny vplyv, vládnu mocní.“

Pokojne možno predpokladať, že vzorka tisíc voličov by pri odpovedi na 99 %  krúžkovala c), d), e). Preto takýto prieskum nikdy nebude minimálne zverejnený. Iné sú však prieskumy s otázkami typu: „Akú úroveň demokracie vnímate – a) dostatočnú, b) priemernú, c) nedostatočnú.“  Pri takýchto a podobných manipulatívnych formuláciách sa vytvára typická Gaussova krivka, kde najvyššie počty tvorí priemer, čiže odpoveď b), kým najnižšie počty by mali odpovede a), c).

Čo potom fakticky znamená demokracia

Slovo demokracia je vlastne newspeak, klamoreč slúžiaca na tlmenie nespokojnosti proti vládnucim garnitúram, a to spôsobom, že ľud si vládne sám a teda je aj zodpovedný za všetku svoju mizériu. Táto predstava vytvára zmätok v mysli, bezradnosť a apatiu – aj tak nič nezmením. Jednoducho strata viery v akúkoľvek možnosť ovplyvniť situáciu. V skutočnosti o tom, že demokracia je konštrukt, sofistikovaná, riadená manipulácia, čoby ohlupovanie ľudu, aby bol ľahšie ovládateľní, sa v zahraničí napísalo mnoho kníh.

Je jasné, že ľud nedokáže vládnuť ani len teoreticky. Ľud predsa nie je subjekt, ale mnoho subjektov a keďže každý nemôže vládnuť, tak potom musia všetci iba spoluvládnuť, čo znamená prijímať rozhodnutia kvalifikovanou dohodou. Tú môžu dosiahnuť iba rovnocenní ako napríklad Rada starších. Skrátka, ak sa rozhodnutia neprijímajú kvalifikovanou dohodou, ale väčšinovo, potom  už nejde spoluvládnutie, ale o tyraniu menšiny väčšinou. Je potom možné, aby spoluvládlo – teda dohodou prijímalo rozhodnutia päť miliónov ľudí ? Nie je to možné ani teoreticky, lebo nie sú všetci rovnocenní v informačnej a vplyvovej výbave, a v tomto prípade by nedospeli ku kvalifikovanej dohode. Povedané inak, pre prirodzenú nekompetentnosť väčšiny by prijaté rozhodnutia neprospievali pre všetkých rovnako a po čase by vznikla nespokojnosť.

Logicky sa ponúka tzv. zastupiteľská (parlamentná) demokracia, v ktorej vládne – prijíma rozhodnutia parlament a tie vykonáva ním schválená výkonná moc  – vládna administratíva. V tejto „parlamentnej demokracii“ však nie je žiadna vláda ľudu (demokracia) ani len teoreticky a v realite vôbec.

Po prvé v parlamente nie sú zastúpení všetci občania kvôli päťpercentnej hranici kvóra. V praxi teda strany čoby zástupcovia ľudu so ziskom 4,99 % hlasov a nižšie môžu celkovo zastupovať cca aj štvrtinu všetkých voličov, no sú fakticky a regulárne vyradené z účasti na „demokracií“.  A tak musia strpieť protivenstvá vládnej moc. Takto demokracia tyranizuje voličov mnohých strán pod hranicou zvoliteľnosti .

Po druhé zostávajúce tri štvrtiny obyvateľov síce majú „svojich“ zástupcov v parlamente, no neprijímajú rozhodnutia dohodou, ale väčšinovo. To znamená že koalícia, teda niečo viac ako polovica poslancov vládne a ignoruje opozíciu, teda trochu menej ako polovicu poslancov. Z toho vyplýva, že pri plnej účasti na voľbách by prostredníctvom svojich poslancov vládla približne jednu tretina občanov nad asi dvoma tretinami svojich spoluobčanov..

Po tretie ešte aj tá biedna nadpolovica poslancov si navzájom nie je rovnocenná vo vedomostiach a vplyve. Nie všetci poslanci sú rovnako kompetentní, a preto dosahovanie konsenzu v rámci vládnej väčšiny sa degraduje na tlačidlové figúry – lebo koaličná zmluva, lebo lojálnosť voči straníckym bosom, lebo podržať si mandát aj v ďalšom období atď.

To je však teória, pričom prax môže priaznivejšia. Zvyčajne je však ešte horšia pre apatiu či nezáujem občanov kvôli vágnemu systému nominácie kandidátov na poslancov, keď nie je z čoho si vybrať. Volebný systém úplne deformuje ešte aj tú biedne vyjadrenú vôľu ľudu, až sa každý diví, čo sa zvolilo. A vôbec, je totálne potlačená rovnosť šancí, kde bohatí majú väčšie možnosti manipulovať presvedčiť o svojich „dobrých úmysloch“, ako aj možnosti pri takých účinných nástrojoch manipulácie ako sú volebné prieskumy. Tieto všetky skutočnosti veľmi spoľahlivo odrádzajú potenciálnych súcich kandidátov od aktívnej účasti na voľbách, ako aj samotných voličov, ktorí nevidia vo voľbách žiadny zmysel podľa hesla, že keby voľby mohli niečo zmeniť dávno by ich zrušili.

Keď už z demokracie trčí čertovo kopyto veľmi okato, vtedy jej apoštoli prídu s výrokom W. Churchilla „Demokracia je najhoršia forma vlády – okrem všetkých ostatných, o ktoré sa občas ktosi pokúšal.“ Je to opäť demagógia, keď hlása, že neexistuje nič lepšie ako riadená manipulácia a maskovaná tyrania ľudu mocnými.

Naozaj zostáva už len rezignovať, že nič prijateľnejšie a ľudskejšie neexistuje ?  Čo my, malý štát a národ, môžeme vymýšľať ?  Fakticky nič svetoborné vymýšľať netreba.  Stačí, že môžeme svetu ukázať uskutočnenie už vymysleného riešenia, ktoré spočíva na dvoch pilieroch :  pilier morálky a pilier ľudovosti, čiže patričný vplyv ľudu na spravovanie spoločnosti. To môže začať prijatím kvalifikovaného volebného zákona vychádzajúceho z morálnych zásad, ktorý sa formuluje vo vznikajúcej Platforme zmeny volebného zákona (PZVZ).   Stačí sebavedomé odhodlanie, dôslednosť a vernosť svedomiu.

Ak nechceme demokraciu, tak to, čo chceme, bude v ďalšej časti blogu