Slovensko bolo a je všeobecne vnímané ako neagresívny a mierumilovný štát, avšak ak takýto štát absorbuje nepriateľské zložky, tak tieto budú na jeho území cieľom efektívnych útokov protistrany a rovnako s nimi aj ciele súvisiace a kolaterálne škody, pričom bojujúce strany môžu ostať neporušené.

Na základe podpísania prístupovej listiny k Severoatlantickej zmluve v roku 2003 sme stali členom NATO, teda rovnako ako je členom aj USA, ktoré v rámci tejto zmluvy o kolektívnej obrane môže pôsobiť a aj pôsobí na území Slovenska.  Preto osobitná zmluva z jedným členom NATO ak nie je zbytočne duplicitná s prijatou zmluvou NATO, potom je mimo konceptu kolektívnej obrany, čiže je to osobitná zmluva v ktorej nie sú žiadne opodstatnené povinnosti USA voči SR, ale exkluzívne pre USA sa tam dávajú k dispozícii naše priestory, územia, prostriedky pre realizáciu ich záujmov pri riziku zaangažovania SR do týchto vojensky presadzovaných záujmov v zmysle excepcionalizmu USA a podobných doktrín. Teda dohoda o obrannej spolupráci s USA („dohoda“) Slovensku neprináša žiadny osobitný benefit okrem chlacholenia, že sme mimo území odovzdaných USA army zvrchovaný a naopak prináša nám ekonomickú a ekologickú zaťaž, škody a fatálne rizika, čím sa bezprostredne otvoríme ohrozeniu bezpečnosti až existenčnému ohrozeniu a to vyložene v prospech cudzích veľmocenských záujmov. A toto môže pripustiť len zapredanec alebo zaslepený odrodilec alebo tzv. užitočný idiot a slniečkar.

Pri dileme podpisu dohody vlastne existuje iba jedna otázka, že načo je štátu ako Slovensko osobitná zmluva s členským zámorským štátom s veľmocenskými záujmami keď sme v NATO ? Teda okrem úlisnosti a vágnosti textácie, termínov a pojmov „dohody“ a najmä (podľa pripomienok GP SR) kontroverzii ustanovení s Ústavou SR je súdnemu človeku jasné, že o parite v dohode nemôže byť ani reči. Je to proste taký blahosklonný diktát „mocného“ prostredníctvom kompradorov. Lebo je úplne logické, že parita v dohode je iba medzi seberovnými, lebo v opačnom prípade, silný robí ako mu vyhovuje a slabý to znáša ako vie. Viď Kuba, ktorá už 60 rokov nemôže vyhnať z Guantanama „spojencov“, lebo stále „dohoda“ platí. Preto nemá zmysel riešiť jednotlivé body „obrannej“ dohody, ale odmietnuť touto dohodou sa ujarmovať.

Hrdé Švajčiarsko nemá žiadne pakty a základne, teda nepodporuje jedného protivníka proti druhému, aby tak na seba neprivolávalo vojnový hnev a hrozbu.

Slovensko nechce na svojom území žiadne cudzie vplyvy a cudzie vojska. Toto je jasné každému príčetnému nezapredanému človeku, ktorému nemôže nevadiť prítomnosť vojsk cudzej imperiálnej mocnosti, ktorá môže Slovensko zatiahnuť do vojny, môže na Slovensku vytvoriť front (zónu bojov), resp. nástupnú líniu do bojov, resp. v prípade snáh o vybočenie z línie záujmov prítomna armáda sa nebude rozpakovať „brániť demokraciu“.

Veď nech protivníci sa riešia na vlastnom území a nie z území iných štátov. Okrem toho je známe, že Slovania nie sú spoľahliví spojenci anglosasov, lebo nakoniec vždy skončia v Slovanskej spolupatričnosti a rovnako vždy skončia zradní zapredanci. Takto vždy bolo v histórii a tak aj ostane a oni s tým rátajú, čiže v prípade vojny by na Slovensku opäť vypuklo SNP II, ale už ozajstnejšie.

Nie je argumentom, že aj veľa iných štátov ma uzavreté s USA podobné separátne dohody. Je predsa rozdiel historicky konsolidované štáty a krehký päťmiliónový štát zovretý v strede Európy. Napríklad bratská ČR nemá žiadnu takú „obrannú“ dohodu a dokonca napriek silným tlakom odmietla výstavbu radaru ako súčasť európskeho protiraketového dáždnika čoby istého cieľa útoku protistrany.

Napokon ide aj výchovu k hrdosti a vlastenectvu, veď ako môže byť Slovak hrdý pri cudzincovi na Slovensku, keď ten vie že je na území prítomnosti svojej armády. Veď kde je USA army tam je každý americký turista, či podnikateľ vlastne doma.

Prečo má Slovensko to prekliatie, že vždy sa tu nájdu zapredanci, ktorí to krehké a nevýbojné Slovensko strčia pod cudziu čižmu expanzionistu. Zabráňme pokoreniu ! Už nikdy vojska cudzej mocnosti na našom území !
Nech nás varuje 2 500-ročná múdrosť z Knihy Sirachovcov kap.13
3- Čo majú spoločné (hlinený) hrniec a kotol? Ak narazia na seba, ten sa rozbije.
4- Boháč pácha neprávosť a zúri pritom, kým bedár aj ukrivdený musí mlčať.
5- Ak mu môžeš hojne dať, hľadí si ťa získať, ak nemáš nič, nechá ťa tak.
6- Ak niečo máš, bude sa s tebou chcieť hostiť, ak ťa olúpi, ani ťa nepoľutuje.
7- Keď ťa bude potrebovať, zalieča sa ti, s úsmevom ti robí nádej, pekne ti hovorí a pýta sa: „Čo ti je treba?“
8- Zahanbí ťa svojimi hostinami, ale keď ťa vyjedol dvoj- až trojnásobne, naposledy sa ti vysmeje: keď ťa aj zazrie potom, nevšimne si ťa, iba hlavou nad tebou potrasie.
9- Pokor sa Bohu a čakaj na jeho pomocnú ruku!
10- Chráň sa uponíženia, kam by ťa zaviedla hlúposť!
11- Pre svoju múdrosť sa nemusíš pokorovať, aby ťa pokorenosť neviedla až k nemúdrosti.
12- Ak ťa mocnejší zve k sebe, zdráhaj sa (ísť), tým väčšmi ťa bude privolávať.

Výzva poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 

Vážení poslanci,

uvedomte si, že pri určitých kruciálnych rozhodnutiach zodpovedáte už iba každý sám za seba, za svoju rodinu a za občanov Slovenska bez ohľadu na koaliciu nekoaliciu. Preto pri ratifikácii „dohody“ NRSR je prezieravé, aby pred rozhodnutím aké tlačidlo použijete, ste sa spýtali rodičov, manželky a deti či v prípade,  že uzavretie „dohody“ sa ukáže ako vlastizradná chyba sú pripravení znášať dôsledky vášho rozhodnutia ako napríklad prípadne spontané perzekúcie, šikany atď (s ktorými autor nemusí súhlasiť). Totiž situácia je neuveriteľne vrtkavá a v prípade neúspešných až katastrofálnych následkov imperiálnej politiky sa situácia ako mnohokrát v histórii radikálne otočí a potom každý poslanec kto za „dohodu“ zahlasoval uvalí na seba a svoju rodinu nezmazateľný biľag horší ako biľag gardistu, komunistu či eštebáka. Bude to biľag rodiny vlastizradcu, biľag schvaľovača zo zoznamu vlastizradcov, lebo „vo svetle historických dohôd je podpis tejto dohody to najhoršie, čo môže Slovensko urobiť“ (Baranek). Teda je celkom isté a prirodzené, že odmietnutím „dohody“ prinajmenšom nič nepokazíte a budete nato hrdí.

Je tu ešte iná rozumná možnosť. Teda ak sa mnohí cítite ako medzi mlynskými kameňmi – na jednej strane koalícia a na druhej presvedčenie, obavy – potom je tu bezpečné a elegantné riešenie:

Nechajte o „dohode“ rozhodnúť ľudí v referende.