Úvod do série vecných článkov o voľbách, o podstate volebného systému a náčrtu jeho zmeny.

Pre lepšiu prehľadnosť a zrozumiteľnosť je v textoch potrebný istý stupeň zjednodušenia, čo vyžaduje čítanie s porozumením.

Voľba v pravom zmysle slova je niečo božské, je to rozhranie kvality mysliaceho bytia. Autentické voľby v politike sú reálny prostriedok ako ovplyvniť politiku v prospech spoločného dobra. Protesty, nadávanie, šomranie, či rôzne teatrálne predvádzanie sú neproduktívne reakcie, ktoré zbytočne vysávajú pozitívnu energiu a naopak generujú negatívne emócie ako beznádej, apatiu, neznášanlivosť a podobné. Rovnako nemajú potenciál a význam rôzne pózy mesiášstva, či projekty nových strán „záchrany“. Jednoducho stačí vrátiť voľbám ich pôvodný charakter a zmysel, ktorými sú voľby správnych ľudí do politiky.

Najprv trochu od podlahy:

Kým jedným z princípov bytia je organizovanie sa, čiže tajomné účelné štruktúrovane sa hmoty do organizmu, tela a spoločenstiev, tak jeho hybnosťou „motorom“ je snaha agilne zotrvávať a ovládať situáciu t.j. priestor a čas.

Inak povedané človek, či skupina ľudí podlieha zákonitosti štruktúrovania či organizovania sa, čiže prvky/ľudia majú spoločné niečo čo ich spája a organizujú sa v spoločnosť. Majú spoločný rod, či zjednotiteľa a utvoria kmeň, národ, štát.

Motívom organizovania sa spoločnosti bolo vždy prežiť a rásť, alebo dokonca bezohľadne rásť na úkor iného. Predsa v konečnom svete ak organizmus tela, či spoločenstva chce mať istejšiu pozíciu, potom inému musí ubrať aby bol väčší, silnejší a vládnutím dosiahol singularitu, teda univerzálnu prioritu.

V dávnej minulosti  sa spoločnosť organizovala na základe brachiálnej (tvrdej) sily, pri  ktorej najsilnejší jedinci si podmaňovali pospolitosť, ľud, ktorý slúžil vládcovi pri uskutočňovaní jeho predstav čoby cieľov kmeňa, či štátu. Ako však narastal počet ľudí rozvíjal sa hospodársky pokrok a stúpala produktivita, tak absolutistické a utláčateľské systémy boli brzdou ďalšieho organizovania sa, čiže brzdou rozvoju spoločnosti vôbec. Preto pre mocných bola otázka ako moderovať chod spoločnosti v takejto situácií vo svoj prospech, avšak bez brachiálnej sily. Teda ako prejsť od podmanenia spoločnosti k jej ovládaniu. Je jednoduché si tigra podmaniť- chytiť do pasce a zavrieť do výbehu. Omnoho náročnejšie je ho ovládnuť, aby iniciatívne konal v určitom záujme.

Podobne to bolo na konci feudalizmu, keď pokrokom vedy stúpal technologický rozvoj, a tým aj produktivita výroby, pre ktorú systém podmanenia – poddanstvo bolo veľkou brzdou, ergo obmedzený pohyb, kastovníctvo atď. Preto bolo dovolené poddanstvo zrušiť. (Nie však v USA, kde naopak zaviedli otrokárstvo čoby systém ľudostrojov.) A tak začal voľnejší pohyb pracovných síl a štruktúrovala sa iná kvalita pospolitosti. Začala sa organizovať revolta proti vládnucim a mocným, nakoľko utláčaný a vykorisťovaný ľud sa neustále búril a dožadoval sa účasti na rozhodovaní o vyprodukovaných statkoch ako veci verejných. Proste chcel menej útlaku a spolurozhodovať o spoločných záležitostiach.

Dosť na tom, že múdre hlavy mocných si uvedomili, že ekonomicko – technologický vývoj dospel do štádia, v ktorom držať podmanený ľud na uzde tvrdou silou je vysoko neefektívne a neudržateľné. V podstate sa ukázalo, že jediné riešenie namiesto podmaňovania je ľud ovládať mäkkou silou, čiže snažiť sa mu dostať do myslenia tak, aby viac myslel a konal v záujme mocných (vykorisťovateľov). Samozrejme vôbec nebolo ambíciou ovládať všetok ľud, lebo mäkkou silou je to extrémne náročné ak vôbec možné. Stačí ovládnuť zmýšľanie rozhodnému počtu ľudí čo tvorí cca polovica populácie bežných priemerných ľudí zaujatých svojimi dennými existenčnými a osobnými záležitosťami. Táto časť tvorí solídny základ armády svedkov mocenskej ideológie fungujúcej na princípe rozdeľuj (znesváruj) a vládni (divide et impera).

Takto bolo konečne dovolené pospolitosti vybojovať si volebné právo s predstavou, že ľud si spomedzi seba vyberie tých najsúcejších, najpovolanejších a najmúdrejších, aby títo zodpovedne organizovali spoločné veci – štát výlučne v záujme spoločného dobra a štátu ako takého.

A aké boli prekvapenia a sklamanie, keď po voľbách zvolení zástupcovia sa po čase ukázali takí istí ak nie horší ako ich predchodcovia. A takto beží stále aj v každej demo(n)krácii.

Kde sa stala chýba ? Kde je problém, keď po toľkých bojoch o volebné právo pre všetkých, je ľud nespokojný a v začarovanom kruhu ? Respektíve prečo stále volíme zle ?

Ono voľby sú čertovo kopýtko, preto už cca pred 3000 rokmi svätopisec na záludnosť volieb upozornil v Knihe sudcov kap.9 /verš 8 – 15 :

8 Išli raz stromy pomazať si kráľa. I povedali olive: »Kraľuj nad nami!« 9 Ale oliva im odvetila: »Môžem ja zanechať svoju tučnosť, ktorú zvelebujú bohovia i ľudia, a ísť sa povyšovať nad stromami?« 10 Potom povedali stromy figovníku: »Nože poď ty a kraľuj nad nami!« 11 Ale figovník im odpovedal: »Môžem ja zanechať svoju sladkosť a tie svoje skvostné plody a ísť sa povyšovať nad stromami?« 12 Povedali teda stromy viniču: »Poď ty a kraľuj nad nami!« 13 Vinič im však odvetil takisto: »Môžem ja zanechať svoj mušt, ktorý obveseľuje bohov i ľudí, a ísť a povyšovať sa nad stromami?« 14 Povedali všetky stromy bodliaku: »Poď ty a kraľuj nad nami!« 15 Bodliak odpovedal stromom: »Ak ma vskutku pomažete, aby som bol vaším kráľom, poďte, schovajte sa v mojej tôni! Ak nie, vyšľahne oheň z bodliaka a strávi libanonské cédre.«