Snaha o spoločné dobro a snaha o získanie politickej moci sú dve rozdielne stratégie, ktoré vo voľbách prinášajú rozdielne výsledky. 

Preto z hľadiska tejto dichotómie sú tzv. demokratické voľby obvyklé len falošná hra na demokraciu, zlý systém výberu, teda čosi chybné, keď voľby produkujú aj politických činiteľov bez najmenších predpokladov, teda štátnicky plytkých ctižiadostivých prospechárov, abnormálne teatrálnych egocentrikov, cynických klamárov, či jednoducho vypočítavých lapajov a tiež vyložené figúrky určitých záujmov (viď príklady za všetkých Matovič, Naď, ale aj Čaputová a mnoho iných).

Zvyčajne neuvedomelý (neinformovaný) ľud nevolí dobré, nevie a nedokáže si dobré vybrať. Ľud, populácia je živel, ktorý špeciálne v demokracii ma slabú integritu. Napríklad oproti tomu absolútne zdravé telo ma stopercentnú integritu, ktorá starnutím klesá až dosiahne bod dezintegrity. Teda čím je spoločenstvo menej súdržné, tým má viac nesúrodých cieľov a tak tápe a nedosahuje takmer žiadne ciele. Vtedy sa stáva korisťou predátorov so silnejšou integritou. Preto kolonizátori z úzadia cez progresivizmus spoločnosť najprv kontaminujú vírusom tzv. liberálnej demokracie, kde cez Overtonové okno sa podsúvajú kontroverzné vtieravé naratívy, pomocou ktorých sa potom na všetko utvárajú osobité názory, každý má svoju pravdu až tak, ľudia nie sú ochotní a schopní sa navzájom počúvať. Dochádza k známemu javu, že spoločnosť je vnútorne rozdelená a už nedokáže vzájomne viesť racionálnu polemiku, aby dospela k určitému zmysluplnému záveru. To znamená, že sa nedokáže na nič strategické upriamiť a tak vo voľbách nedokáže vybrať tých najsúcejších, lebo okrem toho, že sú ľudia nesúdržní, sú intenzívne ovplyvňovaní v prospech mocných záujmových entít a manipulovaní zneužitím sociologických zákonitostí.

Tzv. demokratické voľby sú falošná hra mocných. Skutočnejší  cieľ, či snaha je politeia, ľudovosť, teda vplyv vôle ľudového dobra v politike mocných.  Najmä ak porovnáme čo nám produkuje súčasný volebný systém v podobe 150 členného parlamentu. Skratka je nevyhovujúci, nedostatočný (známka 5 podľa školského systému). Ak chceme dosiahnuť dobrý výsledok  musíme mať ambície nastaviť východiskový systém radikálne inak ako doposiaľ a to tak aby sa v ňom kombinovala vôľa ľudu a múdrosť tých najkompetentnejších, najzaslúženejších, ktorí preukázali svoju nadpriemernú morálnosť, rozumnosť až múdrosť. Predsa nie je ani trochu rozumné odovzdať rozhodovanie o spravovaní štátu všelijakým pozberancom závislých od straníckych šéfov, klík, či rôznym špekulantom, vypočítavcom, chytrákom, hochštaplerom, parazitom, či očividným psychopatom nezodpovedajúcich sa nikomu. Samozrejme nie úplne všetci sú takí a uznanie patrí charakterným a kompetentným politickým činiteľom.

Preto zmyslom politei ako politiky ľudovosti je presadiť cez pravé voľby do politického vedenia tých najlepších.

Séria vecných článkov o voľbách, o podstate volebného systému a náčrt jeho zmeny. Pre prehľadnosť a zrozumiteľnosť je v textoch istý stupeň zjednodušovania.