Referendum neprešlo, lebo prirodzene bolo proti záujmom mocných a tých, čo sú pri moci. Respektíve tých, čo zneužili zverenú moc. Je to síce prirodzené, ale nemorálne. Predstavme si však keby si Čaputová v istej chvíli postavila hlavu a odbočiac z nastavenej línie by vyhlásila referendum, ktoré by viedlo k predčasným voľbám.

Priniesli by predčasne voľby zásadnú zmenu k lepšiemu ?

Je otázne, či sa oplatí ísť do volieb s neistým výsledkom, s pochybnosťami o jeho úspešnosti a prejsť tortúrou trápnej a unavujúcej volebnej kampane, v ktorej manipuláciou davu zasa vyhrajú tí istí, teda tí istí v pozadí, lebo figúrky nie sú až také dôležité. A práve o to ide. Aby to nešlo o voľby figúrok či všelijakých podnikavcov a iných exotov, ale aby to voľby znamenali výber tých najsúcejších z nás.

Skúsme si predstaviť, akoby dopadli, resp. ako dopadnú ďalšie voľby. Takmer s istotou sa jednoducho nič revolučné neupečie, len podľa starého receptu bude opäť ten zastupiteľský (parlamentný) koláč neurčitej chuti, nemastný neslaný. Môže sa síce dosiahnuť, že bude menej pripečený či menej horkastý, možno menej natvrdlý, ale stále nezdravý, nechutný a nevýživný. Teda je úplne naivné čakať novú kvalitu, ak je recept volebného zákona rovnaký a mocní šéfkuchári zmeny nepripustia. Vo výsledku budeme opäť raz svedkami defilé figúr a figúrok za sprievodu teatrálnych vystúpení, zatiaľ čo v zákulisí bude prebiehať osobitný šum, až nato, že nová zostava už nemusí byť tak trápne zapredanecká, diletantská, nesuverénna a protiľudová. Určite však nebudú opäť chýbať tradičné stranícke čoro-moro, korupčné škandály, kde-tu neodbornosť, (možnosť dosadiť svoj predpoklad) a samozrejme znechutenie a rezignovanosť ľudu. Proste nemá ani význam špekulovať kto s kým, či Hlas + všelijakí transformovaní, pozliepaní hybridi, lebo šéfovia pekárne politiky nepustia a použijú spoľahlivo overené fígle, aby dosiahli svoje. Opäť sa použijú správne ingrediencie ako optimalizované volebné prieskumy, príťažlivá manipulatívna kampaň a kvalitné mediálne pokrytie. Potom bol by v tom čert, aby sa nepodarilo upiecť nejakú tú prijateľnú kvalifikovanú väčšinu. A opäť ľud bude rozdelený, znesvárený, nebude možné sa na ničom zásadnom zjednotiť. Žiadna spolupatričnosť. A politici budú opäť predvádzať teatro, zatiaľ čo opäť bude vyciciavanie štátu v ekonomike, kultúre a zapredávanie našej identity.

Ale to predsa už nechceme. Naopak chceme dôstojných zástupcov ľudu, ktorí zachovávajú príkladnú úroveň životného štýlu a verejného prejavu. Ale predovšetkým, aby boli súci a spôsobilí pre svoj post, t.j. spĺňali morálne štandardy a boli kompetentní. To je celé. Napríklad ku kompetentnosti patrí aj schopnosť chrániť a zveľaďovať dedičstvo otcov, suverenitu a podstatu svojej vlasti, Slovenska. A nie oportunisticky až chrapúnsky zapredávať štátne a národné záujmy v prospech svojej kariéry, či z dôvodu vlastnej nekompetentnosti, či zo slabosti charakteru, ako sa to už na nenapraviteľnú škodu  udialo. Veď my už nie sme na Slovensku vlastne doma.

Voľby by mali dopadnúť tak, aby z volieb ako ľudovej účasti na moci vzišla dobrá vláda a dobrí zákonodarci. Nie ako doteraz, keď ľud nezvolil čo chcel, ale zvolil čo chceli iní (majitelia tzv. demokracie) .

Prečo je to tak

Po prvé, ľud pri rozhodovaní je účelovo a efektívne ovplyvňovaný (manipulovaný) tak, že nevolí srdcom, teda komplexne podľa najhlbšieho svedomia, ktoré je najbližšie k poznaniu pravdy, čiže dobra. Totiž človek pred veľkým rozhodnutím sa radí a potom ide do samoty, kde sa ponára do svojho vnútra, aby vylovil podstatu veci, riešenia. V súčasnom volebnom systéme ľud volí buď  racionálne, t.j. podľa vykonštruovaných, kampaňových a iných argumentov, alebo emocionálne, t.j. podľa sympatií či predsudkov k stranám či k ich kandidátom.

Po druhé, recept na vyprodukovanie súceho a spôsobilého zastupiteľského zboru absolútne nevyhovuje v celom profile. Veď podľa receptu volebného zákona sa ani raz parlamentný a vládny koláč nepodaril. Hlavný problém tkvie v tom, že nie je kvalifikovaný výber a reálne kvalifikovaná kontrola vybratých. Slovom, nie je možné vybrať a poslať kompetentné osobností i autentických lídrov.

Po tretie, rozdelený, roztrieštený a nesvorný je ľud. Komusi sa podarilo naplniť odveký spôsob rozdeľuj (ľud na menšiny) a panuj (nad ním) „divide et impera“.  preto od pradávna to bola zlatá úloha vyriešiť, aby spoločnosť bola svornejšia, aby schopní ľudia spájali sily pre dobrú vec. Napríklad za „normálnych“ okolností by kvórum do parlamentu malo byť dajme tomu najmenej hoci 0,5 %, aby nikoho nevylúčili z účasti na politike, a nie 5 %, kedy z voličov týchto strán pod tento limit sú nuly, nič, absolútne nebraní du úvahy. Lenže ľud je tak nesvorný, že keby sa znížilo kvórum čo i len na 3 %, tak počet kandidujúcich strán z existujúcich cca dvesto by stúpol minimálne na tisícku a o úrovni činnosti vzídeného parlamentného guláša škoda reči. No čo, každý chce byť predseda, šéf, poslanec, každý je „first ja“. Napriek tomu črtajú sú vecne a systémové riešenia na podporu svornosti, kooperatívnosti a utlmovanie roztrieštenosti..

Preto ísť do niečoho bez prípravy a vybavenia je neproduktívne a frustrujúce. Aj v súčasných protestoch i štrajkoch je priveľa improvizácie, takže tá sila ľudového hnutia má dosť veľký rozptyl namiesto konkrétneho cielenia, čím sa efekt odporu značne oslabuje. Orchester nemá dirigenta, kompetentnú vedúcu osobnosť.

Do ďalších volieb sa musí ísť s novým volebným zákonom. Úplne novým. Všelijaké návrhy, čo sa objavujú sú v princípe také, že predpokladajú v praxi opäť nedostatky a medzery, avšak už iné nedostatky a medzery inde. Naša dnešná situácia si žiada čosi revolučné a zároveň univerzálne. A potom s tým treba ísť do referenda. Ak to neprejde, tak potom do ľudového odporu, ktorý nemusí  byť ani tak masový ako kompetentný a vtedy bude aj účinnejší. Podnetné podklady sa pripravujú vo vznikajúcej Platforme zmeny volebného zákona (PZVZ).