Platforma zmeny volebného zákona – PZVZ 1
Táto PZVZ je platformou na vytvorenie systému pre výber najsúcejších z nás do služieb štátu a vlasti čo možno reálne uskutočniť iba cez zásadnú zmenu volebného zákona, ktorý musí byť rozumný, jednoduchý a účinný.
Aj teraz mocenská klika v línií USA protiruského ťaženia a v prospech svojich kariérnych záujmov ako tajtrlickí agenti cudzích vplyvov sa uchýlila k hlúpej a účelovej solidarite, keď bezdôvodne vyhostila ruských diplomatov, čím chladnokrvne poškodila záujmy Slovenska, ktorému tým boli spôsobené nemalé škody a ktoré sa napočítajú k rozsiahlym covidovým kompenzáciám.
Ako bude zosobnená zodpovednosť za ohromné finančné náklady a poškodenie medzištátnych vzťahov ?
Ako je to vlastne na Slovensku ?
Na jednej strane z istého pohľadu máme akoby raj na zemi. Mesta a vidiek vynovené, všade nablýskané auta od výmyslu sveta, plno obchodov, nákupných centier s nepreberným sortimentom tovaru, množstvo služieb, v školstve možnosti štúdia pomaly za prezidenta sveta. Kultúra, umenie, dokumentaristika, šport, dvadsaťštyri hodinové spravodajstvo, skrátka zábava na sto životov. Náboženský život má svoje média, školstvo, cirkevnú infraštruktúru. A nad tým všetkým tróni sloboda a demokracia, kde si ľud akože sám riadi svoj svet cez svojich „demokraticky a slobodne“ zvolených zástupcov. Už len tzv. hejter nevidí v tom „zemský raj to na pohled“.
Na druhej strane v tomto raji predsa čosi nesedí. Mimo biznis centier zruinované výrobné základne a sťahovanie ľudí za prácou vyprázdnili vidiek i okresné mesta. Ekonomická migrácia, neistota, strata domova a ponúkajúca sa nemravnosť rozvrátili rodiny a osobné životy. Bezútešnosť podporuje aj všadeprítomná kriminalita a nehanebná korupcia politikov a plytvanie financiami vydratými od ľudí.
Aby to nebolo málo celá spoločnosť je metastázovaná nehoráznym parazitizmom a podvodníctvom vo všetkých formách a druhoch, vo všelijakých možných a nemožných úradoch, inštitúciách, inštitútoch, tretích sektoroch, mimovládkach, ziskuchtivých neziskovkách, poradenstvách a consultingoch atď.
Toto všetko je zrkadlom nevídanej a (v predošlom režime) nepredstaviteľnej biedy akou je bezdomovectvo, žobráctvo, prostitúcia a kupliarstvo, drogové a iné deštrukčné závislosti mladých ľudí ako obete degrádacie výchovy v školstve, v kultúre a vôbec úpadku mravnosti. V hlavných informačných prúdoch sa bezočivo demagogicky šíri propaganda a indoktrinácia cudzou ideológiou, ktorú podporuje slabomyseľná a plytká dramaturgia zábavy. Slovom účelová idiotizácia národa.
Štát vypredaný a v depresii, lebo na čele štátu sa striedajú zapredaní, chamtiví, či nekompetentní a insitní politici.
Samozrejme napriek spomenutej mizérii nie je všetko v spoločnosti zlé. Vďaka určitej morálnej zotrvačnosti pretrvávajú aj dobré veci. Napríklad zvýšená podnikavosť, produktivita a hmotná dostatočnosť väčšiny obyvateľstva. Problém však nastane keď sa prekročí istý morálny rubikon, a potom sa to v honbe za bohatstvom a mocou zvrhne na nenásytnú chamtivosť, bezohľadnú vynachádzavosť a začne to byť zničujúce. Je to ako nádor, ktorý sa množí a bujnie na úkor tela, teda štátu a vlasti. Príznakom týchto tendencií je, že ľudia sú akísi nesvoji, nedružní, mrzutí, skratka neradostní, ale najmä ľahostajní. Vedia sa rozrušiť, pobúriť, nadchnúť, no zostávajú nečinní a manipulovateľní.
Čo je za tým ?
Jednoducho sa vytratila nádejná budúcnosť. Slovensko akoby existovalo iba na papieri. Existuje už len akási „táto krajina“ s obyvateľstvom v područí cudzích neviditeľných vplyvov zastúpených v politike obskúrnymi figúrami, hochštaplérmi a podnikavcami bez štipky osobnostného potenciálu a minimálnej charizmy.
Populácia stagnuje a kolabuje, demograficky vymiera, kultúrne a civilizačne sa vytráca. Bežný obyvateľ „tejto krajiny“ už absolútne nerieši a nevníma svoju vlasteneckú identitu a vôbec existenciu vlasti. Žiadna perspektíva, hrdosť a nadšenie. Potom je problém byť optimistický, nadšený a plný elánu zo života v „tejto krajine“, kde niet reálnej perspektívy pre potomstvo.
Ľud rezignoval na vlastný zdravý úsudok a poddal sa manipulatívnym vplyvom mediokrácie až slaboducho podľahol priam Orwelovskému systému zotročovania, ktorý paralyzuje schopnosť akcie a vôľu k svornosti a spolupatričnosti. Potom vitalita spoločnosti je ochabnutá a jej moralný základ je v rozklade.
Kto a ako to zapríčinil ?
Je otázkou, či takýto stav veci verejných zapríčinili politici ako kniežatá národa a povolaní služobníci vlasti, alebo politici ako insitní lapajskí kujoni, prospechári, rôzne nastrčené figúrky vyškolené v tzv. mimovladkarských zahraničných liahňach chladnokrvne presadzujúce cudzie záujmy a ideológie na úkor ľudu a vlasti ? Odpoveď je jasná. Tí druhí svojím prízemným oportunistickým politikárčením, či zradným zapredanstvom privodili spomínaný úpadok Slovenska ako štátu a vlasti, hoci Slovensko ako „táto krajina“ čoby zdroj a priestor zahraničných ekonomík a záujmov funguje vynikajúco, teda na spôsob príslovečnej banánovej republiky.
Rovnako títo kujoni zapríčinili úpadok aj vágnym, záujmovým a škodlivými zákonodarstvom, nekompetentným vládnutím, či priamo osobne svojim fakticky nemorálnym správaním, ako sú mnohé korupcie, tunelovanie, kompradorstvo, či nepríkladný osobný život, dehonestujúce a nekvalifikované vystupovanie. A reakcia ? No predsa „zákon porušený nebol“ až na takú maličkosť, že bola štátna zákazka predražená o 100 miliónov eur. Teda vágny zákon nebol porušený, zato morálnosť a spravodlivosť boli rovno pošliapané.
Očakávania a riešenia.
V tejto mizernej situácii ľudia očakávajú, že konečne v predčasných, či ďalších voľbách sa zrazu na kandidátkach objavia čoby z Marsu cnostní a súci kandidáti pre službu vlasti a my ich vo voľbách zvolíme, a tak konečne budeme všetci spokojní a šťastní.
Že je to naivné ? Áno, ale nie je to iba naivné, je to až bláznovstvo. Od prevratu máme stále vládu horšiu od predchádzajúcej a vždy veríme, že tá súčasná bola najhoršia a budúca už bude len lepšia. Viď terajšiu Hegerovú zadanú insitnú partičku s „citlivo vnímajúcou a znepokojenou“ štvrtinovou prezidentkou..
A tak stále rovnako „demokraticky“ volíme s očakávaním zázraku. Einstein povedal, že je bláznovstvom pri rovnakom postupe očakávať iný výsledok. Logika hovorí, že ak chceme iný výsledok musíme použiť iný postup. Tým postupom je zásadná zmena spôsobu výberu súcich služobníkov do správy a riadenia štátu ako našej spoločnej veci.
Treba si uvedomiť a veriť, že my ako ľud máme možnosti, len je nutné aby precitol a vzchopil sa každý kto je ochotný prispieť k tejto zmene volieb ako k prvému kroku na ceste obrodenia Slovenska. Preto sa v tejto sérii blogov budú rozvíjať ďalšie témy o stave riadenia štátu a reálnych riešeniach, ako zásadne prinavrátiť patričný vplyv ľudu na veci verejné a spoločné, slovom ako prinavrátiť ľudu jeho vplyv na politiku.